reklama

Venezia - Benatky

Predstavte si mesto, ktoré sa nachádza 1 meter nad morom, s návštevnosťou viac ako 4,3 milióna turistov, v ktorom sa natáčali trháky ako James Bond Casino Royale, Tomb Raider alebo Casanova. Správne, volá sa Benátky ( Venezia )

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Trocha histórie

 História je najlepšia učiteľka, lebo nám dáva možnosť učiť sa z chýb iných a takisto sa môžeme dozvedieť niečo zaujímavé ako napríklad to, že slovo „karanténa“ pochádza z Benátok. Prečo ? Dozviete sa nižšie.

 Nachádzame sa v polovici piateho storočia. Húni brázdia krajinou bez akéhokoľvek väčšieho odporu a jediný rozumný nápad je schovať sa alebo... utiecť. Húni boli super jazdci, ale nevynikali zrovna v plavbách na mori, tak obyvatelia pevninských miest neďaleko dnešných Benátok, začínajú sťahovanie na blízke neobývané ostrovy. Zakladajú tu osady, ktoré sa v roku 697 spájajú do Benátskeho námorného zväzku na čele s dóžom ( vladár ). Toto bol veľmi dôležitý krok, či už z politického alebo ekonomického hľadiska, keďže viedol k vymaneniu sa z vplyvu Byzancie. Pozíciu mali perfektnú, politicky samostatná republika sa teda rozhodla zužitkovať svoje geografické postavenie a stáva sa významným bodom v obchode s Orientom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Rok 829 je zaujímavý hlavne tým, že Benátčanom sa podarilo získať ( ukradnúť ) relikviu svätého Marka z Alexandrie. Aby však telo nikto nenašiel Benátčania údajne schovali relikviu do lodného nákladu s bravčovým mäsom aby zaistili to, že ho colníci neodhalia. Od tohto roku je tento svätec patrónom republiky a bdie nad jej ďalším rozkvetom. Mimochodom, symbol svätého marka je okrídlený lev, ktorý je aj erbom mesta.

 V 10. a 11. storočí Venezia expanduje hlavne územne, najskôr do destinácie tisícov dovolenkujúcich Slovákov, Dalmácie ( Jadran ) a neskôr v roku 1204, za pomoci štvrtej križiackej výpravy, dobíjajú Benátčania Konštantínopol. Na rozdiel od ostatných vojakov armád sústredených v križiackej výprave Benátčania neničili nič v Konštantínopole, ale zato ukoristili množstvo umeleckých diel, okrem iného aj známe Kone sv. Marka, ktoré sa samozrejme vôbec tak nevolali predtým, ako ich Benátky zobrali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 V tomto období medzi 11. a 12. storočím sa začína ukazovať obchodný duch Benátčanov hlavne v tom, že sú ochotní robiť obchod s hocikým... naozaj s hocikým hlavne kvôli ich náboženskej tolerancii obchodovali aj s rôznymi moslimskými sultanátmi v Egypte a Levante.

Zaujímavé je aj to, že národná pokladnica nefungovala iba pre panovníka, ale fungovala primárne ako banka, ktorá požičiavala peniaze a dokonca ponúkala obchodné poistenie aby podporovala obchodníkov, nehovoriac o tom, že peniaze šli aj na stavanie lodí v Arsenale, kde už v tom čase vyvinuli výrobné techniky tak efektívne, ako môžeme najskôr vidieť počas prvej industriálnej revolúcie. Arsenale dokázala vyprodukovať jednu plavby schopnú loď za deň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Rok 1381, Benátky porážajú svojho dlhodobého súpera, Janov v námornej bitke pri Chioggie. Janov bol presný geografický opak Benátok, mali všetky výhody, ktoré mali aj Benátky ako prístup k námorným a aj k pozemným obchodným cestám.

 V 15. storočí Benátky dosahujú vrchol. V tomto období sa stavia v meste množstvo stavieb v štýle Benátskej gotiky a takisto vzniká množstvo umeleckých diel.

 Ďalej to s Benátskou republikou už nevyzerá moc ružovo. Najskôr začína strácať svoje postavenie v obchode hlavne z dôvodu objavenia nových námorných ciest do orientu, značné odčerpávanie síl a aj prostriedkov z pokladnice vo vojnových konfliktoch a po strate všetkých mimobenátskych území prichádzajú Benátky aj o samostatnosť, a to zmluvou medzi Francúzskom a Svätou ríšou rímskou. Do roku 1805 patria Habsburgovcom, potom do roku 1814 sú začlenené do Talianskeho kráľovstva, v roku 1815 patria Rakúskemu cisárstvu, aby boli nakoniec v roku 1866 pripojený späť k Talianskemu kráľovstvu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalší zaujímavý fakt z obdobia medzi 16. a 17. storočím je ten, že aj keď Benátky už nie sú významným hráčom na medzinárodnom poli ich história neutrality naznačuje, že sú stále priateľskí s takmer každým. V tomto čase sú Benátky už takmer bez svojej ekonomickej a vojenskej sily, ale zaujímavé je, že kvôli tomuto faktu sa toto mesto stáva centrom diplomacie a následne aj politickej špionáže. Počas renesancie sa Benátky stávajú takpovediac „hlavným mestom krásy“ keďže dokázali prilákať najlepších umelcov, spevákov, hudobníkov sveta. A predstaviť si, že toto všetko sa začalo pred 1000 rokmi v bažine je podľa mňa fascinujúco dych berúce.

 A teda odkiaľ pochádza slovo karanténa ? Predstavme si, že sme v roku 1575, v Benátkach zúri epidémia a berie život každému tretiemu Benátčanovi, za dva roky je to 50 000 úmrtí. Vláda sa snaží zadržať postup tejto epidémie špeciálnou karanténou.

Prvá karanténa sa nachádza v Raguse ( dnešný Dubrovník ) no v Benátkach úrady už zakázali vstup lodiam podozrivých z infekcie. Lode teda museli zastaviť na colnici ( dnes Palazzo Grassi, domov kolekcie moderného umenia Françoisa Pinaulta ) alebo, ak boli považované za nebezpečné, museli byť poslané na ostrov Lazzaretto kde museli čakať 40 dní. Prečo práve 40 dni sa asi pýtate. Čo sa týka pohľadu vedy žiadny dôvod to nemá, ale číslo 40 pochádza z prastarej viery, že toto číslo reprezentuje významný časový úsek, hlavne v duchovnej príprave, očistci a pokání. V Judeo-Kresťanskej tradícii vieme nájsť množstvo takýchto príkladov: Obrovská záplava trvala 40 dní a 40 nocí, podobný čas strávil Mojžíš na hore Sinaj, kde počúval slová božie. Ježiš Kristus strávil 40 dní postiť sa v púšti a 40 dní po znovuzrodení sa dostáva do nebies. Slovo karanténa teda pochádza z talianskeho variantu slovného spojenia 40 dní a teda quaranta giorny.

Na internete vieme nájsť zdroje ktoré tvrdia, že keranténa sa začína využívať už v časoch Čiernej smrti ( 1347 – 1351 ). A bonusový fakt ? Čierna smrť sa údajne v Európe rozšírila najmä preto, lebo ľudia zabíjali mačky lebo si mysleli, že to sú čarodejnice. Čo to má s tým spoločné ? Hlavným nositeľom Čiernej smrti boli predsa myši a keď začnete hubiť prirodzeného nepriateľa myší v čase keď zúri mor, ktorého nositeľmi sú práve tieto hlodavce..., nedopadne to dobre.

Poďme sa vydať do Benátok.

 Na začiatok by trebalo spomenúť, že cestu do Benátok môžete absolvovať všetkými možnými spôsobmi. Lietadlo, autobus, vlak, auto a samozrejme aj loď. My sme si pre našu návštevu zvolili auto. Pri otvorení navigácie zistíte, že cesta z Bratislavy trvá približne 7 hodín. Treba si klasicky nezabudnúť kúpiť rakúsku diaľničnú známku a nasmerovať auto na Viedeň. Ďalej sme pokračovali na Graz a Villach. Cestu v Rakúsku sa neoplatí moc komentovať, keďže za svoje peniaze za známku dostanete bezproblémové úseky bez jám a výmoľov lemované idylkou, ktorú môžete vidieť jedine tak v reklame na Milku. Prechod cez hranice je kontinuálny a ani si ho moc nevšimnete. Je cítiť, že minulosť za rakúskou hranicou kedysi patrila do Rakúsko-Uhorska. Typickú architektúru rakúskych dediniek vidíte na talianskej strane a neraz vás až nadchne pohľad na taliansku dedinku v údolí s rakúskymi koreňmi.

Po pár kilometroch za hranicami už spoznáte, že ste v úplne inom štáte s úplne iným myslením ľudí. Pre nás to bol aj trochu šok. Hlavne keď sme sa zastavili na poslednej rakúskej pumpe, kde sme sa stretli s povedzme veľmi praktickým predavačom, ktorý nemal jedného slova nazvyš a najbližšie sa zastavíte na talianskej pumpe, kde po vás už medzi dverami kričí típek od kávovaru o ktorom máte podozrenie, že zaberá dobrú polovicu pumpy „Bongiorno !“ a dožaduje sa vášho výberu kávy. Zažijete s talianmi množstvo úsmevných situácií hlavne s cudzincami. Čakali sme takto raz na inej pumpe a pani pred nami si objednala Margaritu. Tak zaskočený predavač hovorí, že dobre, síce ju nemajú v ponuke, ale pôjde sa pozrieť do kuchyne, či majú pomarančový likér. Pani zaskočená sa pýta, že prečo, že veď to predsa vidí na lístku, že ju majú pričom ukazuje na pizzu Margeritu. Nakoniec sa obe strany pochopili, zasmiali a pani dostala svoju vysnívanú pizzu.

Takže dostávame sa na diaľnicu. Žiadne nálepky na sklo, mýto. Zoberiete papierik a fičíte do vašej destinácie. Pokračujeme od Udine smerom juhozápad. Tuto vidíme ďalšie špecifikum talianskych diaľnic. Taliani spájajú dva body väčšinou pravítkom. Neraz sa nám stalo potulkami Talianskom, že po 10 minútach som autom šiel stále rovno a držal som volant iba preto aby som korigoval náhly nápor vzduchu. Takéto budovanie je niekedy celkom zvláštne hlavne preto, že neraz z diaľnice v 130tke vidíte ľuďom do obývačky. Neraz vidíte jeden dom odseknutý od ostatných diaľnicou a jediné, čo auto a dom oddeľuje, sú zvodidlá.

Dostávame sa do Benátok, respektíve do Mestre. Mestre je niečo ako predmestie Benátok. Tieto dve miesta sú spojené obrovským „mostom“ po ktorom jazdia nielen autá a autobusy, ale aj vlaky a električky.

Odporúčanie

 Ak idete navštíviť Benátky na víkend a nechce sa vám zrovna platiť ako za niektoré hotely v Tatrách ( od 500 do 1000 eur ), tak odporúčame nájsť si ubytovanie v Mestre. Vyskúšali sme viacero miest, ale aby som nekecal len tak do vetra, tak som si otvoril históriu bookingu a našiel som miesta, kde sme bývali. Z nich vám viem odporučiť hotel Alveri, ktorý ponúka obrovské parkovisko a autobusovú zástavku hneď pred vchodom hotela, ale nič v okolí nenájdete. Ak hľadáte miesto viac v centre môžete vyskúšať hotel Garibaldi, no tuto je jemne problém s parkovaním ak si nechcete objednať garáž, tak musíte nechať kľúče na recepcii, lebo autá parkujú za sebou. Takže ak nemáte problém, že vám preparkujú auto z času na čas, tak super hotel. Zastávka autobusová je hneď neďaleko a dokonca aj obchody na kúpenie niečoho malého napríklad na pitie. Poprípade, ak sa vám ani jedna z týchto možností nepáči, môžete vyskúšať služby hotela President. Tento hotel je takisto celkom mimo diania a k najbližšej zastávke je to krátka prechádzka a na dôvažok ak neprídete v dobrý čas, nemáte ani kde zaparkovať. Avšak je skoro na skok od samotných Benátok. ( nerobím týmto reklamu ani pre booking a ani pre tie hotely, chcem len trochu vlastnej skúsenosti poskytnúť cestovateľom )

Takže po vybratí hotela v Mestre sa vydávate autobusom smerom Benátaky. Samozrejme keď neviete čo, kde a kam tak na recepcii sú vždy pripravení vám pomôcť, dokonca niektoré hotely predávajú lístky na autobus na mieste, čo je nekonečne praktické. Autobusy sú príjemné, žiadny zápach, špina alebo poškodenie a idú na čas. Autobus (alebo električka, ktorá je úplne fascinujúca lebo jazdí na jednej koľaji a má pneumatiky ) prechádza cez most, kde je výrazne cítiť slanosť a vôňa mora. V diaľke sa začínajú vykresľovať budovy a to obrovské biele, áno to s tými dvoma komínmi, to nie je budova, to je loď ktorá je dva krát taká vysoká ako akákoľvek budova v Benátkach a len tak ležérne si kotví v prístave. MHD vás vyklopí na Piazzale Roma. ( Inak áno sú tu aj parkoviská pre autá kde je parkovné menšie ako na niektorých parkoviskách v centre Bratislavy a teda medzi 24 a 29 eur v závislosti šírky vášho auta, a to si nerobím srandu, na celý deň, nedá sa platiť na hodiny). Tuto sa to všetko začína. Tuto začínate dýchať tu atmosféru. Vojaci na konci mosta fungujú ako prevencia a znova ( tak ako aj v článku o Florencii - Firenze https://nachtmann.blog.sme.sk/c/494104/firenze-florencia.html ) vás musím dôrazne varovať pred robením akýchkoľvek fotiek v blízkosti alebo nebodaj priamo ozbrojených zložiek. Nechcete stráviť víkend miesto námestia sv. Marka v cele predbežného zadržania. Naozaj to nie je sranda a talianske ozbrojené zložky toto berú veľmi vážne.

Ale vráťme sa späť na Piazzale Roma. Pre vás a aj pre nás : ) sme vyskúšali viacero trás v Benátkach. Na úvod treba povedať, že v Benátkach sa snúbia senzačné architektonické štýly. Od Byzantských koreňov k modifikovanému gotickému dizajnu až k baroku môžeme sledovať závratnú hĺbku architektúry počas celej existencie Venezie a na dôvažok, hlavné cesty sú vlastne kanály. 

Zaber z mosta nedaleko Piazzale Roma
Zaber z mosta nedaleko Piazzale Roma 

Takže podľa toho akí ste druh turistu vám odporučím nasledovné.

Turista „nechce sa mi moc chodiť“:

Zamierte po vystúpení z dopravného prostriedku ku kanálu. Vidíte tie lode, kde sa vozí väčšie množstvo ľudí ? To sa volá Vaporeto. Vaporeto je vodný autobus, kde si viete sadnúť v podpalubí a kochať sa okolím cez okná alebo ostať na palube a nasávať morský vzduch z okolia počas toho ako sa loď rúti 40 km za hodinu – samozrejme závisí kam idete, určite sa nebude rútiť 40 v meste medzi desiatkami ďalších lodí a lodných taxíkov. Mapu vodných ciest dostanete väčšinou na hoteli, ale pre ilustráciu si môžete kúsok z nej pozrieť nižšie na obrázku.

Mapa ciest Vaporeta
Mapa ciest Vaporeta 

Na hoteli sa vás aj hneď opýtajú či chcete celodenný alebo len na obmedzené množstvo plavieb. Ak ste neprišli len posedieť na kávičku, urobiť selfíčko pre kamošky a ísť späť domov, ale prišli ste pre atmosféru, kultúru a zážitky odporúčame celodenný lístok. Dá sa síce prežiť aj s lacnejším na obmedzené množstvo jázd, ale naozaj to neodporúčame, keďže sme si to takisto skúsili a je to trochu nepraktické, hlavne vtedy keď nie vždy je 100 percentne jasné, ktorým smerom bude Vaporeto plávať a potrebujete sa vrátiť späť ( no Benátčania mysleli aj na tento problém a lístok vás oprávňuje v nejakej krátkej dobe znova nastúpiť späť na nástupište pre prípad, že sa pomýlite).

Na nástupište ( prístavisko ) sa dostanete iba vtedy ak máte lístok pripravený a priložíte ho na čítačku ( autobusový funguje rovnako, ste v 21. storočí, netreba žiadne prístroje, ktoré vám čísielka tlačia na lístok ). Tieto miesta sú väčšinou dve, tak si poriadne pozrite ktorým smerom sa Vaporeto bude plaviť aby ste neskončili na úplne opačnom konci. To, že vy ste na nástupišti, ktoré stojí vpravo ešte vôbec nemusí znamenať, že loď príde z vašej ľavej strany a pôjde do prava, táto logika tam veľakrát nefunguje. Z vlastnej skúsenosti vieme, že je úplne jedno či stojíte na nástupišti vľavo alebo vpravo, vždy pozerajte na tabulu, kam sa lode plavia.

Stojím na Vaporete, čo teraz ? Ako viem kde vystupujem ? Jednoduché... každý správny kapitán ma predsa svojho pomocníka alebo dvoch. Ich úloha je zachytiť loď lanom o nástupište. Je to fascinujúci zážitok pozorovať človeka, ako uťahuje obrovské lano kolosu na ktorom sú desiatky ľudí, aby mohli pohodlne vystúpiť. Niektoré zastávky môžu byť trochu komplikované alebo dokonca môžu byť viac rozkolísané, hlavne tie, ktoré sú na vonkajších častiach Benátok. Tam stoja aj zamestnanci, aby pomohli dámam s vylodením sa. Nikdy som nevidel, že by tam nejaký muž, aj keď starší čo i len uvažoval nad tým, že zoberie pomocnú ruku človeka na nástupišti. No a títo pomocníci kričia väčšinou názvy zastávok, na ktorých sa loď chystá práve zakotviť. Zakotvenie, ale takisto netrvá dlho, treba rýchlo vystúpiť a nastúpiť lebo Vaporetá sa snažia byť čo najpresnejšie aj keď niekedy im to rozbúrenejšie more zrovna nechce dovoliť. Takže vidíte, žiadny problém.

Nechce sa vám čakať na Vaporeto ? Je tu vodný taxík, ale ako vám každý Benátčan povie, radšej si počkajte na Vaporeto, lebo sú údajne 3 krát také drahé ako vaporeto a rýchlejšie v cieli aj tak nebudete, keďže aj taxíky a súkromné lode musia dodržiavať nariadenia o rýchlosti a pohybe v kanáloch. Pamiatky navštevujete podľa názvov zastávok.

Turista: Aj by som sa prešiel, ale nie moc:

Aj pre vás tu je niečo špeciálne. Hneď po vyskočení z autobusu choďte ku kanálu. Teraz však zabudnite na nástupište pre Vaporetá a choďte k mostu. Treba spomenúť, že Benátky bojujú s masami turistov, takže ak sa chcete vyhnúť obmedzeniam, choďte koncom augusta. Ak však pôjdete počas hlavnej sezóny, nemôžete sa sťažovať na masy ľudí, ktoré budú doslova všade. Jedno z obmedzení začína pri tomto moste. Je tú checkpoint, ktorým púšťajú ľudí von a dnu z mesta. Ak je mesto preľudnené musíte počkať pri tomto bode, kým ľudia neodídu von z mesta. Sklenené schody na moste pôsobia veľmi zaujímavo a pri daždi šmykľavo, takže pozor. Milovníci fotografovania od tohto bodu budú mať fotoaparát celý deň pred tvárou, lebo na každom rohu je čo fotiť, na každom vrchole mosta sa skrýva záber, ktorý povie viac, ako tisíc slov. Pokračujete ďalej, pričom kanál máte po pravej ruke a pozorujete čajky, ľudí ponáhľajúcich sa z hlavnej stanice a lode všade naokolo. Na stenách väčšinou nachádzate jednu dôležitú tabuľku so šípkou, ktorá hovorí Per S. Marco alebo Rialto. Tieto destinácie viete navštíviť aj loďou, ale vy chcete nasávať atmosféru ulíc Venezie, pozorovať záhrady a kochať sa historickými dverami, oknami a architektúrou v uličkách, ktoré sú lemované kamennými kockami. Všade je rušno, všade to žije aj napriek tomu, že nie je vrchol sezóny. Posledný augustový týždeň je super hlavne v tom, že ešte je celkom príjemne a masy ľudí sú už dávno preč. Po asi 30 minútach vychádzkového tempa a 250 nových fotkách sa dostávate k Ponte di Rialto. Rialto je jeden zo štyroch mostov, ktoré vedú cez Canal Grande. V okolí je nespočetné množstvo obchodíkov, ktorí vám ponúkajú tričká a šálky s motívom Benátok, čapice a rôzne bižutérie s Benátskymi vzormi, ale vás teraz zaujíma jediné... a to kde sa najesť. Už je čas obeda a okolie Rialta je na to ideálne. Popri Canal Grande sa ťahajú reštaurácie všetkých druhov, ale vy ste v Taliansku a tak predsa pôjdete do talianskej reštaurácie na pizzu a nie na vyprážané Gordon Blue s hranolkami. Môžem iba odporučiť nájsť reštauráciu kde podávajú Calzone. Nie som žiadny vyhlásený gurmán a aj v BA máme dobré talianske reštaurácie, ale ak spojíte skutočne umenie pizze ( ktorá mimochodom pochádza z časov Etruskov ) a atmosféru Rialta spolu so spoločnosťou vášho partnera/partnerky, nič lepšie nenájdete.

Rialto
Rialto 

Od Rialta je to už iba 10-15 minút k Piazza San Marco. Námestie svätého Marka je náboženské, kultúrne a spoločenské centrum mesta. Na obvode môžete nájsť rôzne reštaurácie, obchody alebo iba obrovské historické drevené zamknuté dvere, ktoré vedú hlboko do útrob tejto veľkolepej stavby. Vonku, na námestí, hrá živá hudba, ktorá vás láka si sadnúť na kávu. Pamätajte na heslo, že keď ste v Taliansku, tak sa treba správať ako Talian a teda nikdy si neobjednať late po obede. Údajne predstava mlieka v bruchu s kávou okolo obeda je pre talianov niečo ako keď si ľudia lejú kolu do vína. Tak si objednajte kávu bez mlieka, sadnite si a vychutnávajte atmosféru. A aby som nezabudol, prosím nekŕmte holuby, prečo to si povieme neskôr v článku.

Nie nadarmo sa námestiu hovorí „výstavný salón“ Benátok. Prvá dominanta je Kampanila, to je tá obrovská oranžovo červená zvonica so zelenou strechou. Hore sa prirodzene ísť dá, počas sezóny si pripravte niečo na pitie, opaľovací krém a slnečník ,lebo budete čakať hodiny. Mimo sezóny si pripravte peniaze, lebo pravdepodobne budete čakať tak 10 minút a ste tam. Vnútri sme bohužiaľ neboli, ale je odtiaľ úžasný výhľad na celé Benátky a zábery, ktoré budete vidieť odtiaľ, budú skrášľovať váš fotoalbum dokonca života. Neďaleko sa nachádza Bazilika svätého Marka, pamätáte z úvodu ? Presne toho ktorého „premiestnili“ Benátsky moreplavci, jeho pozostatky odpočívajú tu. Je to monumentálna stavba, ktorá málokoho nechá chladným, pričom po pár sekundách vám začína byť nevoľno lebo si uvedomujete, že posledný nádych pred vzhliadnutím tejto dominanty stále držíte v pľúcach a ešte stále ste nevydýchli. Snažíte sa dostať túto budovu do záberu, ale nájsť taký uhol, aby vám nič nebránilo v zábere, je boj s Goliášom. Ale nakoniec si uvedomujete, že akokoľvek odfotíte túto budovu, to čo vo vás zanechá v spolupráci s námestím žiadna fotka nevypovie, to zostane iba vaše do konca vášho života a vždy keď si na to spomeniete, tak vás bude hriať pri srdci myšlienka, že ste mali možnosť vidieť niečo, čo ma obrovskú historickú hodnotu na mieste, ktoré už o 30 rokov nemusí existovať. O pár metrov ďalej smerom ku kanálu vidíte po ľavej strane Dóžov Palác ( Palazzo Ducale ). Palác, odkedy ho postavili fungoval ako sídlo Benátskej republiky. Táto budova v sebe snúbi toľko protikladov, že naozaj stojí za zamyslenie si niečo o tejto stavbe podrobnejšie prečítať ešte pred tým, ako tam idete, lebo iba vtedy skutočne viete oceniť kontrast medzi miestom, kde boli na jednej strane najvyššie úrady republiky a súdny dvor, a na strane druhej, väzením pre odsúdených. Chcel by som tak trochu poukázať na zvláštny pocit, ktorý človek dostane pri Moste vzdychov. Nenechajte sa strhnúť davom, ostaňte pri ňom a skúste vnímať tú atmosféru, to niečo nevypovedané vo vzduchu čo na vás akoby dýcha a už už vám chce povedať o osudoch všetkých ľudí odsúdených v tejto budove, no na poslednú chvíľu si to rozmyslí. Najnebezpečnejší zločinci sa nachádzali v tomto väzení zvanom Piombi. Najznámejší väzni boli Giordano Bruno alebo Giacomo Casanova, ktorému sa podarilo z tohto väzenia utiecť. A prečo sa tento most volá Most vzdychov ? Najprv si povedzme, že to nie je klasický most, ale skôr mostík, ktorý spája dve budovy nad kanálom. Tento most má steny, malé okná a strechu. Prechádzajúci väzni, ktorí išli buď sa postaviť pred súd alebo si už vypočuli rozsudok, boli vedení týmto mostom. Z mosta má človek iba obmedzený pohľad von a pri tomto zastretom pohľade dokázali väzni už iba vzdychnúť pri pohľade na to, čoho sa už možno nikdy nedomôžu.

Kampanila, Bazilika svätého Marka,Piazza San Marco
Kampanila, Bazilika svätého Marka,Piazza San Marco 

Ďalší zaujímavý skvost je Piazzetta San Marco s dvoma obrovskými stĺpmi kde sa väčšinou stretávajú všetky čínske, japonské a iné ázijské zájazdy.

Prejdite okolo a choďte ku kanálu. Pozerajte chvíľu, vnímajte ako Vaporetá plávajú zo strany na stranu, ako rôzne lode kotvia v kotviskách. Ako sa taliani rozprávajú tým, že kričia jeden na druhého z lodičiek a to ako nad vašimi hlavami lietajú čajky. A potom, pamätáte tú loď, ktorú ste videli v prístave z autobusu ? Tú obrovskú ? Tak tá práve prichádza kanálom a prechádza okolo Piazza San Marco. Zírate, lebo to je absurdný pohľad keď niekoľko sto tonový kolos, vyšší ako Aupark s Eurovea dohromady si len tak bezstarostne pláva kanálom, kde bežne vidíte člny alebo lode rozmerov nie väčších ako pár metrov. Pre bežného Benátčana klasický pohľad, pre nás, fascinujúci zážitok. Natáčame, fotím, zízame. Loď má 6 viditeľných poschodí + všetky radary a komíny. Pod poschodiami sa kľudne môžu nachádzať ešte ďalšie tri. V jednom momente plávajú proti sebe s trajektom, ktorý je polovica z tejto lode, fascinujúci obraz. Nonšalantná plavba je ukončená opustením kanálu. 

Turista vybavený vychádzkovou obuvou a paličkami :

Zabudnite na Vaporetá, lodičky, taxíky, čokoľvek čo sa plaví. Každá jedna ulička ponúka niečo špeciálne, niečo fascinujúce. Celý hlavný ostrov viete prejsť pešo. Treba iba rozvahu, orientačný zmysel a mapu. Benátky ponúkajú nielen miesta na fotografovanie a kochanie sa, ale do mnohých miest sa dá aj vojsť. Je tu množstvo galérií a múzeí. Množstvo fascinujúcich príbehov, ktoré neuniknú žiadnemu pozornému turistovi. Musím uznať, že jeden deň, keď sme odchádzali neskoro večer od Rialta späť smerom k Piazzale Roma, nebolo nám všetko jedno. V noci je v uličkách celkom seriózna tma. Hlavne keď prší, ale zasa na druhú stranu vytvára to jedinečnú atmosféru, hneď máte chuť vybrať pero a papier a začať písať tú najzapletenejšiu kriminálku odohrávajúcu sa v uličkách tohto fascinujúceho miesta. Ale keďže nechcete zmoknúť idete radšej rýchlym krokom späť na autobus.

Benátky nie sú iba jeden ostrov

 Benátky je súostrovie viac ako stovky rôznych ostrovčekov, ktoré vôbec nie je na škodu navštíviť. My sme šli na dva. Prvý, ktorý sme navštívili sa volá Lido. Možno vám ten názov niečo pripomína, ale keď neviete čo, pripomeniem o chvíľu. Zoberete si vaporeto klasicky z Piazzale Roma číslo 5.1 alebo 6 a fičíte na Lido. Loď ide okolo hlavného ostrova, takže sa treba pripraviť na vyššie rýchlosti a podľa nálady mora na nejaké to hádzanie. Po asi 20 minútach plavby ste síce jemne ohučaní a zasolení, ale v zdraví, plní entuziazmu a pripravení skúmať Lido. Celým názvom Lido di Venezi, ostrov je veľmi úzky no za to dlhý. Ak prejdete na druhú stranu ostrova, čo vám bude trvať asi 10 minút, ak zle neodbočíte a nenecháte sa unášať malebnými uličkami ostrova dostanete sa na pieskovú pláž. Koncom sezóny tam nie je prakticky nikto. Pláž vyzerá byť nekonečná a veľmi príjemná. Sprevádzajú nás iba čajky, ktoré tak trochu očakávajú, že im dáme niečo pod zobák a tak trochu očakávajú, že ich zjeme my. Sú plaché, nesnažte sa ich chytať. Po asi 10 minútovej prechádzke plážou narážame na obrovské hotely, ktoré svojou honosnosťou vedia zatieniť nejeden hotel v Dubaji alebo na Seychelách. Prechádzame ďalej cez jeden z hotelov a tu vidíme prečo nám názov Lido je taký povedomý. Vidíme zostatky z Benátskeho filmového festivalu na uliciach. Na tomto každoročnom festivale sa udeľujú okrídlené levy.

Ostrov Lido je fascinujúce miesto na krátky 3 hodinový výlet, verím tomu, že schováva ešte viac tajomstiev, ale my sme mali v jeden deň naplánovaný ešte jeden veľmi známy benátsky ostrov a to Muráno. Treba myslieť aj na to, že niektoré vaporetá mimo sezóny nepremávajú, tak aby ste neboli zaskočení pri plánovaní svojich ciest ako my, keď sme hľadali alternatívnu cestu na Muráno. Netreba sa však báť, veľmi jednoducho sme sa dostali aj tam.

Pláž Lido
Pláž Lido 

Muráno

 Ten, kto čítal knihu Sklár z Murána, bude na tomto ostrove ako doma. V roku 1291 všetci sklári z Benátok boli prinútení sa presťahovať na Muráno kvôli riziku ohňa, ako aj z dôvodu zachovania tajomstva výrobnej techniky. Začiatkom ďalšieho storočia sa rozprúdil export skla z tohto ostrova. Najskôr to boli sklenené korálky a zrkadlá. Avanturínske sklo bolo vynájdené na ostrove a na chvíľu sa stáva Muráno hlavným producentom skla v Európe. Neskôr sa ostrov stáva známym aj vďaka výrobe lustrov. V 14. storočí je dovolené sklárom nosiť meče, stávajú sa z nich prominentní občania a dokonca mali imunitu voči stíhaniu za trestné činy. Avšak za všetky tieto výhody sa tvrdo platilo a to práve slobodou. Muránčania nesmeli opustiť republiku pod trestom smrti nielen pre nich, ale pre ich celú rodinu, avšak aj napriek zákazu a trestom, niektorí si dokázali založiť pece na sklo v neďalekých talianskych mestách a niektorí odišli až do Holandska alebo Veľkej Británie.

Dnes muránski sklári používajú techniky staré stovky rokov presne tak, ako ich predkovia. Umenie pracovať so sklom sa dedí z generácie na generáciu a málokedy sa niekto mimo rodiny dokáže k tomuto tajomstvu dostať. Niektoré z týchto techník zahŕňajú napríklad mnohofarebné sklo ( Millefiori ), mliečne sklo ( lattimo ) alebo smaltované sklo ( smalto ).

V 16. storočí Benátky čiastočne strácajú monopol na sklárske výrobky, lebo v tomto čase už veľa majstrov začína pôsobiť v iných európskych mestách, kde takisto produkujú veľmi kvalitné produkty.

Neskôr sa snažilo Francúzsko aj Rakúsko-Uhorsko zničiť muránske sklárstvo rôznymi tarifami a daňami, čo sa im aj podarilo, no sklárstvo znova ožilo v roku 1866, keď sa Benátky stali súčasťou Talianska.

Murano
Murano 

Čo treba vidieť ?

 Keď sa vylodíte v Muráne prvé čo započujete je, že ak chcete stihnúť ešte poslednú ukážku sklárskeho remesla máte ísť doľava, popri stene, na koniec ulice. Nič viac, nič menej. Vybrali sme sa teda podľa inštrukcií a po ceste nachádzame zopár obchodíkov so sklom. Zopár zaujímavých kúskov, ale inak nič dych berúce. Už sme si mysleli, že sme museli asi zmeškať predstavenie keď sme sa zrazu vynorili z jednej malej záhrady pri pánovi v obleku, ktorý nás ihneď ohúril svojou dokonalou taliančinou, z ktorej som rozumel tak „Bongiorno“. Pán rýchlo pochopil, že nie sme taliani a tak nám pekne anglicky vysvetlil, že ak sme prišli na predstavenie tak musíme 2 minútky počkať, že práve sa končí jedno teraz. O pár minút vidíme vychádzať 20 ľudí z niečoho, čo vyzeralo ako stredne veľký sklad. Naľavo, dlhé drevené schody na ktorých sa sedí, napravo, železná tyč deliaca obecenstvo od obrovských kotlov. Usádzame sa a začíname sa nechať vťahovať do umenia sklárstva. Prichádza pán v rukaviciach a po krátkom úvode začína vytvárať priamo pred našimi očami zo skla čokoľvek si len vieme predstaviť. Fľaše a poháre robil tak automaticky, ako my si ráno umývame zuby. Celé predstavenie sa ukončilo výrobou koňa, ktorý stál na zadných nohách. No úprimne, ja som ani nedýchal. Vždy bolo pre mňa fascinujúce vidieť ľudí tvoriť niečo z niečoho, to ako vkladajú do toho produktu kúsok seba, ako si naozaj užívajú svoju prácu a ako nakoniec vidia pohľady publika, ktoré mu prezrádzajú minimálne to, že na nás zapôsobil. Po skončení sme mali možnosť ísť na opačnú stranu do lokálneho obchodu, kde sme videli všetko, čo vedia v sklárni vyrobiť a bolo toho naozaj požehnane. Kone, motýle, chrobáčiky a rôzne iné zvery zo skla lemujú obvod celého obchodu. Krásne poháre, misy, šperky, aj lustre a lampy, vytvorené rôznymi technikami, už samotný dotyk prezrádza, že v tom výrobku je niečo viac ako iba pásová výroba. Tuto vidíte naživo to, čo vám vaše babky hovorievali: Remeslo má skutočne zlaté dno.

Po pôsobivej prezentácii sa vydávame späť k lodi mysliac si, že síce ukážka bola super, ale ostrov je celkom malý. To sme však boli na veľkom omyle. Totižto za rohom sa skrýva kanál, ktorý je niečo ako Mariahilferstrasse len v Muráne. Na oboch stranách obchody, kaviarne, parfumérie, galérie, múzeá a reštaurácie rôznych druhov. Kanál plný lodičiek od výmyslu sveta. Ľudí toľko, že som sa veľakrát divil, že nikto ešte neskončil v mori. Zopár obchodov sme navštívili a dokonca sme zavítali aj do parfumérie, kde vám spravia parfém podľa vlastnej chuti. Viete si pridávať alebo uberať rôzne esenciálne oleje, prísady alebo bylinky a nakoniec vám pani v obchode namieša parfém presne podľa toho čo ste si vybrali. Fascinujúce...

Murano Konik
Murano Konik 

Koniec výletu

Začína sa stmievať a my už sedíme vo Vaporete smer Piazzale Roma. Unavení, no plní nových zážitkov sledujeme ako sa vonku začína zaťahovať. Tuto sme zistili, že je dobré nosiť so sebou dáždnik vždy keď idete navštíviť toto historické plávajúce mesto. Ste totižto akoby na mori, takže počasie sa vie zmeniť skoro z hodiny na hodinu. Bez varovania sa spúšťa lejak takých rozmerov, že si myslíte, že to musí byť prinajmenšom monzún. Vaporeto odoláva vetru aj dažďu, no ľudia už takí odolní nie sú. Dolná paluba bola dávno plná tak my ostatní sme sa schovávali pred šikmo padajúcim dažďom na ľavej strane lode. Prekvapujúco to kapitánovi vôbec nevadilo. Samozrejme posádka lode bola okamžite oblečená v pršiplášťoch zatiaľ čo ja som zažíval simulátor nôh v kanáli, prostredníctvom premoknutých topánok. Celú cestu leje, lode spomaľujú na tretinu až štvrtinu bežnej rýchlosti. Na uliciach vidíte ako sa okamžite dvihla voda aspoň o 30 centimetrov. Každé pristátie lode k nástupišťu je tvrdšie ako to predtým. Predpokladám, že v hustom daždi a tme sa zle odhaduje ako nasmerovať loď k brehu. Raz sme dokonca jemne minuli zástavku a v tom daždi kapitán veselo cúval. Nakoniec však vystupujeme na Piazzale Roma a ideme na autobus. Tuto by som vás chcel upozorniť na ďalšiu vec. Neurobte rovnakú chybu ako my a pozrite si kedy ide posledný autobus vašej linky lebo náš mal ísť až o hodinu a to už bola noc a pršať neprestávalo. Ďalší logický ťah bol teda taxík. Toto však nenapadlo iba nám a keď sme prišli na stanovisko taxíkov - to bolo viac prázdne ako sľuby politikov pred voľbami. Čakali sme v rade na taxík a mokli. Našťastie nebolo moc chladno a keď sme sa dostali na radu, dážď začal utíchať ( nepýtajte sa prečo som nepoužil uber, ani sám neviem ) a my sadáme do taxíka. Taxikárovi sme vysvetlili kam chceme ísť a ten zaradil „D“ a svoj Superb / Octaviu dal do pohybu. Musím sa priznať, že dodnes neviem čo to bolo, lebo na jednej strane to auto z vonka vyzeralo ako Octavia, no vnútri kožené športové sedadlá, dvojzónová klimatizácia a ohromné pohodlie naznačovalo auto vyššej triedy. Dosť na tom, že za pár kilometrov si vypýtal 20 eur. Ale na to sa nedalo sťažovať, keďže to mal napísané aj na taxíku, že kamkoľvek berie ľudí za 20 eur od nášho hotela až po letisko. Poďakovali sme sa a on odišiel. Vchádzame do hotela a pán na recepcii sa pýta aký sme mali výlet. Príjemné gesto, ktoré síce nič nezmení, ale vám vyčarí úsmev lebo viete, že takejto otázky v slovenskom hotelierstve sa nedočkáte a on aj vyzeral tak, že chce úprimne vedieť aký sme mali výlet. Tak ako som písal v článku o Florencii tak aj tu musím zopakovať, že Taliani sú na svoje mestá hrdí a tešia sa keď sa vyjadríte pozitívne o ich meste pôvodu. A čo sa týka taxikára... super služby za 20 eur sú vždy lepšie ako starší pán ktorého odviezol taxikár pár kilometrov skoro za 100 eur z hlavnej stanice tu na Slovensku ( ak ste zachytili nedávnu informáciu ). 

Nekŕmte holuby alebo nové pravidlá ktoré platia od roku 2018

 Od roku 2018 platia v Benátkach nové pravidlá. Okrem počítadla turistov spomínaného vyššie nesmiete robiť ďalšie veci a to:

1.Nikdy nekŕmte holuby. A to fakt nikdy, úplne bez srandy. Na Piazza San Marco sme videli rodinu. Mama dala svojmu synovi nadrobený chleba do rúk. Zatiaľ čo sme s priateľkou pozorovali zvonicu, som pozoroval jedným okom toho chlapca. Najskôr bol šťastný a smial sa keď rôzne druhy operencov začali k nemu lietať a doslova mu zobali z ruky. Kto by sa necítil šťastne, keď sa cítite ako princezná z Disney rozprávky. Ale netrvalo dlhšie a zrazu zo smiechu som videl ako chlapec uteká preč, máva rukami a za ním kŕdeľ holubov. Keď ich nebolo tridsať tak ani jeden. Tieto lietajúce potkany prenášajú toľko chorôb a roztočov, že každý kto ich takto dobrovoľne pustí k svojmu dieťaťu musí mať buď veľkú dôveru v jeho imunitný systém alebo absolútnu neznalosť vtáctva. 

2.Neodhadzujte odpadky na zem. Akože vážne nie, to robia iba sedliaci.

3.Zaujímavý zákaz je nejesť na schodoch. Viem si predstaviť, že na vrchole sezóny keď sa skoro 5 miliónov ľudí hmýri v Benátkach, Benátčania potrebujú každý centimeter na schodoch. A ľudia bez problémov sa rozložili na schodoch so svojím chlebíkom, rezňom a uhorkou a sedeli tam a jedli ho, čím vytvárali zápchy a následne ďalších X problémov, takže, zákaz.

4.Skákanie do kanálov. K tomu asi nie je čo dodať, asi iba toľko, že kto by prečo do kanála skákal, ale potom si spomeniem na Američanku čo súdila spoločnosť vyrábajúcu mikrovlnky, lebo sa snažila usušiť mačku v mikrovlnke a akosi to nefungovalo.

5.Chodenie v plavkách. Okrem toho, že je nehygienické celý deň sa pohybovať v plavkách, žijeme dnes v spoločnosti. A keďže žijeme v spoločnosti bolo by fajn, aby sme sa po meste pohybovali aspoň v základnom odeve, Benátky nie sú pláž. Je to historický poklad.

6. Žiadne bicykle. Asi jasné, nie ? 5 miliónov ľudí a bicykle sa moc nedajú spojiť.

Za porušenie týchto nariadení vám hrozí pokuta od 25 do 500 eur tak zvážte či naozaj je dobrý nápad vyskočiť na parapetu okna obchodu a rozložiť si tam desiatu. Majiteľ toho okna s parapetou sa snaží v tom okne asi niečo predať a miesto toho, aby zákazníci videli čo predáva, vidia iba človeka, ako si pochutnáva na rožteku so šunčičkou.

Neriešte Gondoly, choďte radšej na výlet

 Gondoly sú kapitola sama o sebe. Je zakázané mať inú, ako čiernu gondolu. Gondoliera odfotiť nemôžete, nieže by to bolo protizákonné, ale jednoducho sa otočí alebo skloní hlavu, aby ste nemali jeho tvár v zábere.

Gondola je lodička, ktorá využíva gondoliera a jeho vyšportované ruky držiace obrovskú palicu na pohyb. Do gondoly sa dokážu napasovať šiesti ľudia, no jediných ľudí ktorých uvidíte využívať gondolu, sú turisti.

Plavba gondolou môže byť nepochybne pekný a romantický zážitok, ak vám nevadí zaplatiť niekedy až trojcifernú sumu za 50 minútovú cestu. Mesto Benátky stanovuje oficiálne ceny na 80 eur za 40 minút s tým, že každých 20 minút naviac, vás stojí 40 eur. Po 1900 hodine 40 minút stojí 100 eur + 50 eur za každých 20 minút navyše. S gondolierom sa dá však dohodnúť, že chcete kratšiu cestu za menej peňazí alebo opačne, to je na vás. Samozrejme, ak chcete spievajúceho gondoliera večer na 40 minút, pripravte si aspoň tri 50 eurovky.

Samozrejme tieto ceny majú svoju logiku. Bežná gondola stojí 20 000 eur a vydrží približne 20 rokov a na to aby si gondolieri na túto loď zarobili, majú iba krátke okno sezóny, nehovoriac o vysokých nákladoch na život v jednej z najbohatších talianskych provincií.

Záverom

Pri návšteve tohto mesta môžete aj dnes stále zažiť všadeprítomnú a neumierajúcu pýchu jedného z najúžasnejších miest v dejinách. Tak ako aj u Florencie, aj tu by som vám chcel odporučiť aby ste sem nešli iba preto, lebo to máte ako nejaké novoročné predsavzatie alebo preto, že ste našli dobrú akciu. Choďte sem preto, lebo chcete spoznať históriu, ľudí a predovšetkým kultúru a atmosféru, ktorá robí z tohto kúzelného miesta miesto, kam sa budete chcieť vrátiť. 

A ako sa podarilo teda republike prežiť všetky tie mory, boje, vojny, vzostupy a pády ? Lebo Benátčania vždy pracovali ako tím bez ohľadu na to, ako zle bolo. Vždy pracovali skôr pre dobro republiky, ako pre svoj individuálny prospech. A to želám aj nám ako národu. Aby sme sa niekedy povzniesli nad to čo je dobré pre nás a urobili to čo je dobré pre všetkých.

Zdroje:

Parkovanie Benátky:

http://avm.avmspa.it/en/content/autorimessa-comunale-city-parking-garage

Zdroje:

https://www.statista.com/statistics/732572/international-tourist-arrivals-in-venice-italy/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Ben%C3%A1tky

https://www.venetoinside.com/hidden-treasures/post/plague-and-quarantine-in-venice/

https://en.wikipedia.org/wiki/Levant

https://www.youtube.com/watch?v=7cHK4xzAhzE&list=WL&index=189

https://sk.wikipedia.org/wiki/Piazza_San_Marco

https://sk.wikipedia.org/wiki/D%C3%B3%C5%BEov_pal%C3%A1c_(Ben%C3%A1tky)

https://en.wikipedia.org/wiki/Murano

https://europeforvisitors.com/venice/articles/gallivanting_by_gondola.htm

Mario Nachtmann

Mario Nachtmann

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Som zvedavý a inovatívny typ človeka, ktorý hľadá odpovede na súčasné problémy našej krajiny a ich možné riešenia. Zaujímam sa o slovenské politické dianie, ako i to svetové. Riadim sa jednoduchým pravidlom, ak je v človeku radosť a spokojnosť, je aj harmónia v dome. Ak je harmónia v dome, je aj poriadok v štáte a ak je poriadok v štáte, je aj vo svete lepšie miesto pre život. Zoznam autorových rubrík:  PolitkaNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu