Rozhovor pokračuje ďalej s tým, že nech sa nediví, že sa pýta, ale na Slovensku je zvyknutá za všetko platiť. Sestra jej odpovedá, že jej poistka (štátna) pokrýva všetky náklady na vyšetrenie a vydávanie potvrdení a iných papierov, či už pre zamestnávateľa, alebo aj pre iné účely. Cena za môj termín bola porovnateľná s cenou papiera ženy predo mnou. Čistá nula.
Zdravotníctvo na Slovensku je v úbohom stave. Denne sa stretávame s príbehmi ľudí, ktorí sa nedostali ani k odborným vyšetreniam. Kde je chyba ? Možno je dobré začať už so samotným vybavením. Keby ste niekomu v Rakúsku alebo v Taliansku povedali, že si beriete toaletný papier do nemocnice, tak by na vás pozeral podozrivým pohľadom a nakoniec by sa začal smiať, lebo by si myslel, že určite žartujete.
Nemocnice šetria všade kde sa dá a asi preto nakupujú predražené CT-čká a ostatné vybavenie. Aspoň raz za mesiac vidíme v médiách ako sa za 124% bežnej ceny nakupujú operačné stoly alebo RTG prístroj drahší o skoro 81%*. A výsledok ? Nekonečné nič neprinášajúce vyšetrovania, poprípade odhalenia kontrolórov, nič nehovoriace vyjadrenia hovorcu/hovorkyne do médií, toto všetko prináša iba rozhorčenie spoločnosti a pokračujúce ticho po „pěšině“.
Ďalšia kapitola nášho zdravotníctva je personál. Veľakrát sa zamestnanci nemocníc snažia a robia všetko čo je v ich silách o to, ako pomôcť pacientovi, no na nešťastie existuje množstvo prípadov, kedy to tak nie je. Máte náhodou závažnejšie ochorenie a chcete vedieť ako liečba, ktorú vám lekár naordinoval funguje ? No, máte blbé, lebo sa nič nedozviete. Personál nemocnice vám veľakrát buď neodpovie, alebo zamlčuje. Berte lieky, robte čo vám hovoria a koniec. Rozumiem, že sa po rokoch práce v nemocnici vytráca z ľudí tam pracujúcich empatia, ale nemala by sa strácať ľudskosť. Arogancia niektorých lekárov a sestier zachádza až do takých rozmerov, že nakoniec nielen rodinní príslušníci, ale ani samotný pacienti veľakrát nevie čo sa vlastne deje. Toto samozrejme neplatí o všetkých doktoroch a sestrách, sám som bol operovaný na Kramároch na detskom oddelení a môžem povedať, že prístup či už lekárov alebo sestier bol ukážkový.
Úplatky ako každodenná realita sú v slovenskom zdravotníctve žiaľ taká bežná záležitosť , ako rozkrádanie štátneho rozpočtu. Vraj existujú chirurgovia, ktorí chodia za svojimi pacientmi a tlačia na nich, aby im buď oni alebo ich príbuzní zaplatili za chirurgický zákrok, ktorý im buď zachráni alebo prinajmenšom uľahčí život. Rodina určite neváha a zaplatí to, čo lekár požaduje. V tom momente máte iba dve možnosti. Buď zaplatíte, alebo ak sa budete priečiť, tak vás nechajú umrieť. A to nie je nemorálne, to je priam nechutný hyenizmus a parazitovanie na nešťastí človeka, ktorý je odkázaný na pomoc no „bezplatné zdravotníctvo“ ho nakoniec prinúti zaplatiť viac ako súkromné. Najšokujúcejšie na tom je, že o „lepších“ a „kvalitnejších“ prípravkoch podporujúcich liečbu alebo operačný zákrok povedia iba vyvoleným, podľa ich výberu založenom na ich osobných predsudkoch a osobných preferenciách. To je predsa neprípustné!
Čo teda robiť v takomto prípade keď nemocnice nemajú peniaze a keď je personál veľakrát nepríjemný až neľudský ? Ako jediné východisko sa zdá byť budúca generácia medikov, ktorí nahradia súčasných. Avšak kde sú ? Dnes chodia aj po našich vysokých školách recruiteri z Nemecka a Rakúska a už v prvom ročníku dávajú možnosť študentom podpísať papiere kde stojí, že keď vyštudujú a pôjdu pracovať pre ich nemocnicu dostanú preplatenú cestu, výdavky spojené so sťahovaním a kurzy nemčiny, ktoré budú potrebovať. Samozrejme vidia tam aj plat, ktorý u nás lekár „bez úplatkov“ nikdy na páske neuvidí, nieto, že by ho dostal hneď prvý rok v zamestnaní ešte ako lekár bez akejkoľvek atestácie. Fascinuje ma ako sa vždy nájdu peniaze na vratky DPH alebo na nakúpenie limuzín pre štátnych činiteľov, ale peniaze pre sestry, bez ktorých by nemocnice nefungovali, nie a nie nachádzať. Tak, ako nie sú peniaze na zvyšovanie platov lekárov alebo ako máme problém udržať si aj to malé percento absolventov, ktoré sa rozhodne ostať na Slovensku.
Prečo to tak je ? Je to kvôli nedostatočnej kontrole alebo preto lebo, ľudia vidia, že elity ktoré im majú ísť príkladom robia to isté len vo väčšom, tak prečo by to nerobili aj oni ? Dnes chýba ľuďom motivácia byť dobrým človekom, len tak..lebo sme ľudia, byť etický a morálny, mať rovnú chrbticu a trpezlivo tak zlepšovať prostredie v ktorom všetci sme a pôsobíme. Mať vyššie hodnoty. Osobne sa skláňam pred tými sestrami a lekármi, ktorí si dokázali zachovať ľudskosť a profesionalitu v dnešnej dobe. Veľmi si ich vážim a verím v to, že takých ľudí je ešte v našom zdravotníctve veľa... no len - ako dlho to tak ešte bude... ?
