Máte problém. Veľký. Postupne začnete vyvolávať na telefónne čísla, ktoré ste si pracne zistili a dozvedáte sa, že pán majster má už plný harmonogram, prípadne, za prácu, ktorú laicky na jeho dotaz ohodnotíte na menej ako 300 eur, Vám rovno povie, že sa mu to neoplatí a teda nepríde. O telefónnych číslach, ktoré zrejme patria duchom nie je potrebne písať, takisto ako nie je potrebné sa zmieňovať o firmách a majstroch, ktorí majú cenník ako najluxusnejšie klenoty. A teraz sa vrátim k otázke.
Súčasný stav odlivu pracovných síl do zahraničia je veľmi vážny. Budeme nútení každý aspekt svojich životov riešiť sami? Budeme musieť vyštudovať medicínu, pedagogiku, právo, vyučiť sa remeslám... a spoliehať sa výlučne na svoj rozum a svoje dve ruky ? To všetko v dĺžke jedného života ? Aj tak je už toho dosť čo všetko musí človek sám obsiahnuť. Nie je možné, aby sme na riešenie nutností čerpali dovolenku a potom sledovali nepriateľský úškrn zamestnávateľa, ktorý nám ju veľkodušne dá. Žijeme v 21. storočí, čo je už dosť dlhá doba vývoja spoločnosti k tomu, aby sme sa posúvali ďalej, ako ľudia.
Na jednej strane veda a technika napredujú rýchlosťou svetla, avšak človek je stále v postavení nadmieru zaťaženej bytosti, ktorá tak či tak zarába iba na nocľah a stravu (služby spojené s bývaním, energie a záväzky).
To ja nazývam status otroka. Mnoho ľudí to samozrejme rieši vykonávaním niekoľkých prác, popri rôznych druhoch zadlžovania sa, avšak na úkor výchovy a starostlivosti o deti a rodinu, a na úkor udržania kvalitných vzťahov. Pýtam sa potom na čom štátu záleží ? A väčšia otázka: na čom nám ako spoločnosti skutočne záleží ?
Chcem viac. Chcem viac nielen pre ľudí žijúcich tu a teraz, ale chcem viac pre zmenu nášho zmýšľania - nielen pre ďalšie generácie, ale pre význam Života ako takého.
Pokiaľ si ako spoločnosť nezačneme rovnakou mierou vážiť každú prácu tak tu nezostane nikto. Týka sa to aj človeka a jeho základnej povahovej črty – združovať sa. Pretože ak v dôsledku všetkých týchto aspektov budeme pokračovať v izolovaní sa, potom možno očakávať pokrok naozaj iba vo vede a technike. Ľudské životy však naplno zachváti povinnosť, práca a riešenie jedného problému za druhým. Nič iné. Stav našej spoločnosti žiaľ zvýhodňuje populárne povolania. V spoločnosti si vážia ľudí, ktorí podľa ich prezentovania sa, vedia a ovládajú “všetko“ – “všetko“ nepodstatné pre súčasný stav našej krajiny.
Nesúhlasím s tým, aby naši majstri a iné vzácne povolania, ktoré pomaly ale iste vymierajú, boli v zahraničí považované za poklady. Ja tie poklady chcem mať doma a rovnako ocenené. Ľudia, ktorí volia prácu v zahraničí z rôznych dôvodov platia aj tak nemalú daň vo forme či už odlúčenia sa od rodín, svojej izolácie či napokon straty plnohodnotného spôsobu žitia.
Nie. Tak si kvalitný život naozaj nepredstavujem. Je životne dôležité, aby sme nerobili všetci rovnakú prácu, aby bolo v krajine zastúpene každé remeslo ako aj študijný odbor, ktorý má svoje uplatnenie a rovnako dôležité je, aby boli všetky pracovné pozície vekovo rôznorodo udržateľné, spoločnosťou vážené a štátom kvalitne ohodnotené.